Kapitálový trh v Česku sa posúva vpred, no stále je na čom pracovať

Český kapitálový trh prešiel v posledných rokoch výraznými zmenami, no stále stojí pred výzvami. Ako môže získať väčšiu dôveru investorov? Aké sú najnovšie trendy v regulácii a kolektívnom investovaní? A čo môžeme v oblasti rozvoja kapitálového trhu zlepšiť na Slovensku?

Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedala Jana Brodani, výkonná riaditeľka Asociace pro kapitálový trh České republiky (AKAT ČR), ktorá sa dlhodobo venuje rozvoju investičného prostredia, reguláciám a zvyšovaniu finančnej gramotnosti. V rozhovore sa venujeme nielen aktuálnemu stavu českého kapitálového trhu, ale aj jeho porovnaniu so západnými krajinami a možným inšpiráciám pre Slovensko.

Ak vás zaujíma, kam smeruje investičné prostredie v našom regióne, aké výzvy ho čakajú a aké príležitosti prináša nová regulácia, čítajte ďalej.

1. Čo je AKAT a aká je jeho úloha v rámci českého kapitálového trhu?AKAT je skratka z Asociace pro kapitálový trh České republiky. A ten názov je vcelku výstižný. Našim cieľom je vylepšovať prostredie kapitálového trhu v ČR, ale i v európskom kontexte, a to predovšetkým s ohľadom na jeho kľúčovú zložku, tj. investorov. Formu, akou na tom pracujeme, by som nazvala ako sprostredkovanie. Sprostredkovanie komunikácie medzi investormi, finančnými inštitúciami a regulátormi. Preto zbierame dáta a tie publikujeme, šírime osvetu, zbierame návrhy na vylepšenie regulácie a tie ďalej sprostredkovávame regulátorom, a predstavujeme platformu, kde sa jednotlivé návrhy dajú diskutovať.
2. Ako by si zhodnotila súčasný stav českého kapitálového trhu? Aké sú podľa teba jeho najväčšie silné a slabé stránky?Najsilnejšia stránka je komplexnosť. V ČR funguje ako trh obchodníkov, tak investičných spoločností i bankový trh, Burza i privátny kapitál. Myslím že sme sa za posledné roky vcelku posunuli i smerom k stabilite, kedy nie sú nejaké veľké výkyvy v jeho fungovaní, skôr sa jedná a vylepšenia. A najväčšou nevýhodou je, stále môže byť vnímaný ako nie úplná priorita celej politickej reprezentácie, i keď i to sa postupom času mení.
3. AKAT zohráva významnú úlohu v zvyšovaní transparentnosti kapitálového trhu v Česku. Aké konkrétne kroky a iniciatívy v tomto smere považuješ za najúspešnejšie?Transparentnosť je kľúčová hlavne s ohľadom na komunikáciu voči investorom. Myslím, že veľa sa toho nastavilo priamo na európskej úrovni, tj. rôzne PRIPsy, KIDy, cieľové trhy a pod. V Čechách mi príde ako dôležité, že je ochota regulátorov s trhom diskutovať. A práve AKAT tu pôsobí ako platforma, kde sa jednotlivé návrhy diskutujú.
4. V akých oblastiach vidíš najväčší potenciál pre ďalší rozvoj českého kapitálového trhu, najmä s ohľadom na potrebu podporiť záujmy jeho účastníkov?Hlavným záujmom je byť atraktívny a dôveryhodný pre investorov. I preto je dôležité sa dívať na to, čo práve investori potrebujú a požadujú. Kus práce sme odviedli na prijatí tzv. Dlouhodobého investičního produktu (DIP“), ktorý slúži ako možnosť si investovať na dôchodok. Domnievam sa, že next big thing sú zase investície pre deti.
5. Z pohľadu AKAT, aké regulačné zmeny by mohli zlepšiť prostredie pre investorov v ČR?Práve lepšie nastavenie toho, aby bolo jednoduchšie deťom otvárať a spravovať investičné účty.
6. Kapitálový trh v Česku stále čelí výzvam v oblasti dôvery investorov. Aké kroky robí AKAT na podporu transparentnosti a ochrany investorov?My sa hlavne snažíme komunikovať jednoduché myšlienky – o tom, ako kapitálový trh funguje, ako je dobré sa na ňom chovať, a na čo si naopak dávať pozor.
7. Kolektívne investovanie sa stáva stále viac populárne. Aké sú podľa teba perspektívy a výzvy tohto segmentu kapitálového trhu v ČR?Perspektívou je určite ďalší rast. I keď už skoro štvrtinu celkových finančných aktív domácností tvoria investície – obchodované akcie a investičné fondy, stále máme kam rásť. V investične vyspelých zemiach tieto investície predstavujú viac než tretinu celkový finančných úspor domácností.
8. Aké kroky považuješ za kľúčové pre rozvoj sociálne zodpovedného investovania v Českej republike a podporu ESG investícií?ESG predstavuje také love/hate téma. Pre niekoho funguje ako červená handra na býka, pre niekoho ako samozrejmosť. Podľa nášho prieskumu sa len desatina ľudí zaujíma pri investovaní o ESG. Ale zato je veľa ľudí, hlavne mladých, pre ktorých je samotné ESG dôležité téma, i keď si ho ešte úplne nespájajú s investíciami.
9. Ako vidíš budúcnosť IPO na českom kapitálovom trhu? Čo by mohlo prispieť k väčšiemu záujmu o tieto ponuky?V dnešnej dobe je PR kráľ. Pokiaľ bude pre firmy zaujímavé financovať sa na kapitálovom trhu, tak IPOs prídu. Na to sú ale nutné dve podmienky: aby tu vôbec vhodné firmy boli, aby Česká republika bola pre ne atraktívna, a za druhé aby bol pre ne tiež český kapitálový trh dostatočne atraktívny.
10. Aké najväčšie výzvy čakajú český kapitálový trh v nasledujúcich rokoch a čo by sa malo spraviť na ich prekonanie?Pokračuje dopyt po lepšej regulácii, tj. minimum gold-platingu a nastavenie level-playing field medzí jednotlivými produktami. Rozdielna regulácia rôznych produktov investorov mätie, a myslím, že je kontraproduktívna. Tiež zvyšovanie počtu IPOs by pomohlo, a to optimálne nejakou formou podpory vstupu nových firiem na trh.
11. AKAT sa zameriavate aj na vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o kapitálovom trhu. Aké iniciatívy alebo projekty v tejto oblasti považuješ za najdôležitejšie?Predovšetkým sa zameriavame na komunikáciu investičných tém voči verejnosti. Často sme prví, kto nejaké téma otvorí, či už sa jedná o tzv. jung bondy, alebo upozornenia na rôzne podvody, ale tiež na dôležitosť investovania ako spôsobu zaistenia na dôchodok.
12. Ako vnímaš spoluprácu medzi českými regulátormi, finančnými inštitúciami a burzami pri rozvoji kapitálového trhu?Spolupráca je dobrá. Ochota regulátorov komunikovať tu je, a i keď nie vždy sa zhodneme, tak sa zhodujeme veľmi často…
13. Aký je tvoj názor na slovenský kapitálový trh? Vidíš medzi ním a českým trhom nejaké zásadné rozdiely alebo podobnosti, a čo by sa podľa teba mohlo na Slovensku zlepšiť?Myslím, že český trh je komplexnejší ohľadne typov subjektov, ktoré na ňom pôsobia. Inak otázkou slovenského trhu je predovšetkým jeho stabilita a daňová neutralita medzi rôznymi typmi produktov.
14. Ako vnímaš porovnanie českého kapitálového trhu so západnými trhmi, ako sú tie v Nemecku, USA alebo Veľkej Británii? Čo by sme sa mohli od týchto trhov naučiť a kde vidíš priestor na inšpiráciu a zlepšenie v Česku?Stabilita je základ. V rozvinutých zemiach je úplne jedno, kto práve vládne, ale využitie kapitálového trhu pre uchovanie hodnoty úspor občanov, i pre financovanie rozvoja ekonomiky, je priorita. Ja dúfam, že i my sa k tomuto pomaličky s rastom veľkosti kapitálového trhu v ČR posúvame.
15. Dlhodobý investičný produkt (DIP) si v Českej republike získal veľký záujem investorov. Ako hodnotíš jeho zavedenie a aký vplyv môže mať na dôchodkové úspory a rozvoj investičného trhu?DIP je tzv. dlhodobý investičný produkt. Je to vlastne daňová evidencia, ktorá umožňuje uplatniť si daňovú výhodu, pokiaľ svoje prostriedky smerujem do investícií ako zabezpečenia na dôchodok, tj. že investujem aspoň 10 rokov a zároveň až do 60tky. Za prvý rok si DIP zjednalo až 116 tisíc investorov, čo je veľmi slušné číslo. Verím, že jeho dopad bude nielen ako možnosť vytvorenia dôchodkových úspor, ale tiež ako umožnenia získania relevantných skúseností s investovaním. Takže taký malý game changer.
16. Ako hodnotíš vplyv technologických inovácií a digitalizácie na kapitálový trh v ČR? Ako sa k nim stavia AKAT a jeho členovia?V Českej republike je vcelku dobrá adopcia nových technológií. Takže inovácie a digitalizácia sú prirodzenou súčasťou aktivít finančných inštitúcií.

Český kapitálový trh prechádza neustálym vývojom a vďaka iniciatívam, ako je DIP či podpora finančnej gramotnosti, sa otvára novým investorom. Jana Brodani v tomto rozhovore poukázala na dôležitosť stability, transparentnosti a regulačných opatrení, ktoré môžu posilniť dôveru investorov a priblížiť český trh k vyspelým západným ekonomikám.

Budúcnosť kapitálového trhu spočíva nielen v legislatívnych zmenách, ale aj v edukácii a zvyšovaní povedomia verejnosti o možnostiach investovania. Ak vás téma zaujala, sledujte ďalšie rozhovory a analýzy na Market Go Wild, kde pravidelne prinášame aktuálne pohľady na svet investícií a financií.

---

O Jana Brodani
Jana Brodani pred nástupom do asociácie v roku 2008 pôsobila v oblasti právneho a daňového poradenstva. Od roku 2009 zastáva pozíciu výkonnej riaditeľky Asociácie pre kapitálový trh Českej republiky. Okrem Fakulty medzinárodných vzťahov VŠE absolvovala aj Právnickú fakultu Karlovej univerzity, právnické štúdium LL.M. na University of London vo Veľkej Británii a postgraduálny program – MASTER Management et Administration des Entreprises (francúzska obdoba MBA) na Francúzsko-českom inštitúte riadenia (IFTG) a doktorát na Katedre financií Fakulty financií a účtovníctva VŠE.

Od roku 2009 taktiež pôsobí v predstavenstve medzinárodnej asociácie EFAMA (European Fund and Asset Management Association), kde zastupuje Českú republiku. Od roku 2017 vedie činnosť CFA Society Czech Republic. Je spoluautorkou Komentára k zákonu o investičných spoločnostiach a investičných fondoch a autorkou viacerých odborných publikácií. Iniciovala vznik a podieľala sa na príprave Koncepcie rozvoja kapitálového trhu v Českej republike, ktorú v roku 2019 schválila vláda Českej republiky, a pravidelne sa podieľa na tvorbe legislatívy českého kapitálového trhu aj implementácii európskej legislatívy.

Na európskej úrovni odborne prispieva k aktuálnym otázkam regulácie a pravidelne prednáša na domácich aj zahraničných konferenciách. Dlhodobo sa venuje témam investovaniu žien, rozvoju kapitálových trhov v regióne strednej a východnej Európy a zabezpečeniu na dôchodok.