Po zverejnení pôvodného článku Tokenizácia akcií firiem prišli podnetné reakcie, na ktoré sa posnažím zodpovedať v samostatnom článku. Okrem toho som otázky a odpovede rozšíril o ďalšie vysvetlivky s odbornými termínmi, ktoré súvisia s témou tokenizácie akcií firiem.
Q: Tokeny vytvorí sama akciová spoločnosť, o ktorej akcie ide?
A: Vo väčšine prípadov tokeny vytvára samotná akciová spoločnosť, ktorá sa rozhodla tokenizovať svoje akcie. Spoločnosť buď priamo vydá tokeny reprezentujúce vlastníctvo akcií, alebo to urobí prostredníctvom partnera, ako je poskytovateľ blockchain infraštruktúry alebo digitálna burza, ktorá tokenizáciu sprostredkuje. Tokeny sú naviazané na skutočné akcie spoločnosti, čo vyžaduje jasné právne a technické prepojenie medzi tokenmi a fyzickými alebo elektronickými akciami.
Q: Tokeny predá akciová spoločnosť priamo kupujúcim – takže by o odnož klasického IPO?
A: Áno, ak spoločnosť tokeny priamo predáva kupujúcim, možno tento proces prirovnať k „tokenovému IPO“ (tzv. STO – Security Token Offering). Pri takomto tokenizovanom IPO spoločnosť priamo ponúka svoje tokenizované akcie verejnosti, pričom ide o regulovaný proces, ktorý musí byť schválený regulačnými orgánmi. Investori tak získavajú tokeny ako ekvivalent akcií, čo môže byť aj časovo úsporné a menej nákladné v porovnaní s tradičným IPO.
Q: Sekundárny trh s tokenmi by bol centralizovaný alebo decentralizovaný? Z dôvodu manipulácie trhu, insider trading a pod., ktoré sú na tradičných trhoch veľmi prísne regulované.
A: Sekundárny trh s tokenmi môže byť centralizovaný alebo decentralizovaný:
– Decentralizovaný trh: Na decentralizovanej burze by sa obchodovalo bez centrálnej kontroly, čo je v súlade s filozofiou blockchainu, avšak predstavuje vyššie riziko manipulácie a menej možností regulovať insider trading. Pre regulátorov je toto prostredie náročnejšie na kontrolu, preto je pravdepodobné, že budú preferovať centralizované platformy, pokiaľ ide o tokenizované akcie.
– Centralizovaný trh: Tokeny by sa obchodovali na centralizovanej burze, kde existujú pravidlá a regulácie podobné tradičným burzám, čím sa zabezpečuje ochrana pred manipuláciou trhu a insider tradingom. Takéto burzy bývajú regulované a podliehajú právnym predpisom, čo zaručuje väčšiu ochranu investorov.
Q: Ako by to bolo s evidenciou majiteľov tokenov – ide hlavne o výplatu dividend a daňový režim, ktorý určuje daňový domicil akcionára?
A: Evidencia majiteľov tokenov je kľúčová pre riadnu správu dividend a daňové povinnosti:
– Evidencia majiteľov: Na blockchain sieti sú všetky transakcie verejne zaznamenané, takže vlastníctvo tokenov je sledovateľné. Na regulovaných platformách je možné pri zakladaní peňaženky urobiť KYC (Know Your Customer) a AML (Anti-Money Laundering) overenie, čo umožňuje lepšiu identifikáciu majiteľov tokenov.
– Výplata dividend: Dividendová politika je realizovateľná prostredníctvom smart kontraktov, ktoré automatizujú výplatu dividend majiteľom tokenov podľa ich podielu. Otázka daní sa rieši podľa daňového domicilu akcionára – blockchain umožňuje geografickú flexibilitu, takže spoločnosti musia zohľadniť regulačné požiadavky na medzinárodnej úrovni. Výplata dividend pre zahraničných držiteľov tokenov môže byť podmienená oznamovaním daňovým úradom podľa jurisdikcie alebo konkrétnej daňovej dohody medzi krajinami.
Tokenizácia akcií prináša nové výzvy, najmä z pohľadu regulácie a zjednodušenia globálnej investičnej dostupnosti, pričom správne nastavenie evidencie vlastníkov a daňových povinností je kľúčové pre jej úspech.
ĎALŠIE VYSVETLIVKY:
Q: Čo je token?
A: Token je digitálne aktívum vytvorené a uložené na blockchainovej sieti. Tokenu môžu byť pridelené rôzne funkcie a hodnoty, čo umožňuje jeho využitie v rôznych oblastiach, od financií po správu digitálnych práv. Každý token predstavuje určitý druh hodnoty alebo práv, ktoré môžu byť zdieľané, obchodované alebo použité v digitálnom ekosystéme.
Typy tokenov:
– Security tokeny (cenné papiere)
Tieto tokeny predstavujú vlastnícky podiel v reálnom aktíve, napríklad v akciách spoločnosti, nehnuteľnostiach alebo dlhopisoch. Security tokeny musia byť regulované a spravidla sa riadia pravidlami pre obchodovanie s cennými papiermi. Sú to tokeny pouiteľné pri tokenizácii akcií alebo dlhopisov.
– Utility tokeny (úžitkové tokeny)
Utility tokeny poskytujú prístup k službám alebo produktom v rámci konkrétnej platformy. Sú bežne používané v decentralizovaných aplikáciách a ekosystémoch. Napríklad tokeny používané na platenie za služby v rámci blockchainového projektu alebo platformy, ako sú napríklad kryptomeny, ktoré umožňujú účasť na projekte alebo prístup k produktom a službám.
– Stablecoiny
Stablecoiny sú tokeny naviazané na hodnotu iného aktíva, napríklad dolára alebo zlata, aby ich hodnota bola stabilnejšia. Tieto tokeny sú obľúbené na ochranu pred volatilitou bežných kryptomien a využívajú sa napríklad na obchodovanie a platby.
– NFT (non-fungible tokeny)
NFT sú tokeny, ktoré predstavujú jedinečné digitálne vlastníctvo, napríklad umelecké dielo, hudobnú nahrávku alebo iný digitálny obsah. Každý NFT je jedinečný a nedá sa nahradiť iným, čo z neho robí cenný majetok pre zberateľov alebo tvorcov obsahu.
Využitie tokenov
Tokeny môžu byť obchodované na digitálnych burzách, čo umožňuje ich ľahké prevody medzi vlastníkmi, či už ide o investície, prístup k službám alebo vlastnícke práva. V prípade tokenizácie tradičných aktív, ako sú akcie, tokeny fungujú ako digitálne reprezentácie týchto aktív, čo umožňuje ľahší prístup k investíciám a nové možnosti na sekundárnych trhoch.
V praxi tokeny prinášajú revolúciu v investovaní, vlastníctve a prístupe k digitálnym i reálnym aktívam tým, že umožňujú efektívnejší, transparentnejší a rýchlejší spôsob správy hodnoty.
Q: Čo je KYC (Know Your Customer)?
A: KYC (Know Your Customer), teda „poznaj svojho zákazníka“, je proces, ktorým finančné inštitúcie a iné spoločnosti overujú identitu svojich klientov. KYC je povinný v rámci boja proti praniu špinavých peňazí (AML – Anti-Money Laundering) a financovaniu terorizmu, a jeho cieľom je minimalizovať riziko nelegálnych finančných aktivít.
KYC zvyčajne zahŕňa tieto kroky:
– Overenie identity: Klient musí poskytnúť oficiálne dokumenty, ako napríklad pas, občiansky preukaz alebo vodičský preukaz, aby sa potvrdila jeho identita.
– Overenie adresy: Klient musí predložiť dokumenty potvrdzujúce jeho adresu, napríklad účet za energie alebo bankový výpis.
– Posúdenie rizika klienta: Na základe informácií o klientovi inštitúcia určuje jeho rizikový profil, ktorý môže ovplyvniť prístup k určitým službám alebo výšku poplatkov.
Význam KYC:
KYC chráni finančné systémy pred využívaním na pranie špinavých peňazí, daňové úniky, podvody alebo financovanie terorizmu. Tieto pravidlá sú zavedené v rámci medzinárodných regulácií a ich dodržiavanie je nevyhnutné pre všetky regulované finančné inštitúcie. KYC proces je kľúčový aj pre blockchainové projekty a platformy, ktoré sa zameriavajú na tokenizáciu aktív alebo obchodovanie s digitálnymi tokenmi, aby sa zaručila bezpečnosť a dôveryhodnosť trhu.
Q: Čo je AML (Anti-Money Laundering)?
A: AML označuje súbor zákonov, predpisov a postupov, ktorých cieľom je zabrániť praniu špinavých peňazí, teda procesu, pri ktorom sú nelegálne získané prostriedky „vyprané“ a uvedené do legálneho finančného systému. AML je nevyhnutnou súčasťou regulácií pre finančné inštitúcie, aby sa zamedzilo financovaniu nelegálnych činností, ako je organizovaný zločin, obchod s drogami alebo terorizmus.
Kľúčové prvky AML zahŕňajú:
– Identifikácia a overenie klienta (KYC): Overovanie totožnosti klientov je dôležitou súčasťou AML. Proces KYC je prvým krokom na identifikáciu rizikových klientov a na zamedzenie prístupu k finančným systémom osobám alebo firmám s nejasným pôvodom majetku.
– Monitorovanie transakcií: Finančné inštitúcie majú povinnosť monitorovať a analyzovať finančné transakcie klientov, aby identifikovali nezvyčajné alebo podozrivé transakcie. V prípade identifikácie podozrivej aktivity sú inštitúcie povinné nahlásiť ju príslušným orgánom.
– Správy o podozrivých aktivitách (SAR): Inštitúcie majú povinnosť podávať správy o podozrivých aktivitách, ak identifikujú, že niektoré transakcie klientov môžu byť prepojené s nelegálnymi činnosťami.
– Politiky a školenia: Finančné inštitúcie musia mať implementované vnútorné politiky a postupy proti praniu špinavých peňazí. Zamestnanci inštitúcií sú pravidelne školení, aby vedeli identifikovať a riešiť potenciálne prípady prania špinavých peňazí.
Prečo je AML dôležité?
AML opatrenia zabezpečujú dôveryhodnosť finančných systémov a chránia ich pred využitím na nelegálne účely. Vďaka AML sa znižuje riziko zneužitia finančného sektora a pomáha pri udržiavaní stability a bezpečnosti na finančných trhoch.
Q: Čo je daňový domicil akcionára?
A: Daňový domicil akcionára je krajina, v ktorej má akcionár oficiálne zaregistrovaný svoj daňový pobyt, teda kde je považovaný za daňového rezidenta. Tento daňový domicil určuje, ako a kde bude akcionár platiť dane z príjmov získaných z investícií, vrátane dividend a kapitálových ziskov.
Daňový domicil má vplyv na:
– Zdaňovanie dividend: Ak akcionár dostáva dividendy zo zahraničnej spoločnosti, daňové predpisy krajiny jeho daňového domicilu určujú, či musí odviesť daň z dividend.
– Kapitálové zisky: V niektorých krajinách sa zdaňujú aj kapitálové zisky (zisky z predaja akcií), zatiaľ čo v iných nie.
– Daňové zmluvy medzi krajinami: Existujú medzinárodné dohody o zamedzení dvojitého zdanenia (tzv. dvojité daňové dohody), ktoré určujú, v ktorej krajine bude akcionár zdaňovaný a v akom rozsahu, aby sa predišlo dvojitému zdaneniu jeho príjmov.
Takže daňový domicil je kľúčový pre určenie daňových povinností akcionára a platby dividend, najmä pri medzinárodných investíciách.
V prípade ďalších otázok alebo nejasností ma môžete kontaktovať. Ja sa posnažím vám čo najskôr reagovať, kde všetky odpovede sa budem snažiť zodpovedať v tomto článku s označením FAQ.
